Matej Šišolák: Chceme sa naučiť vyhrávať ťažké zápasy a vrátiť slovenskému baseballu jeho identitu

Slovenská baseballová reprezentácia prechádza pod vedením manažéra Mateja Šišoláka hlbokou transformáciou. Tento rozhovor vznikol priamo v areáli pražského Tempa pred posledným zápasom Slovenska na Pražskom baseballovom týždni. Národný tím sa v ňom obzerá za doterajšou prípravou, vysvetľuje stratégiu zapájania zámoorských posíl a hovorí o plánoch pred blížiacou sa kľúčovou kvalifikáciou v poľskej Vratislavi.

Tento rok má slovenská reprezentácia mimoriadne náročný program, ktorý vyvrcholí kvalifikáciou na majstrovstvá Európy. Realizačný tím sa rozhodol pre výraznú zmenu a naplánoval podstatne viac zápasov. Čo si od tejto zápasovej porcie sľubujete?

My by sme chceli hrať viac každý rok, ale pre tímy našej úrovne v Európe skoro žiadne turnaje nie sú. V minulých rokoch sme si buď museli všetko vyorganizovať sami, alebo sme skrátka nehrali. Býval síce Švajčiarsky pohár v júli, ale málokto je dnes ochotný takéto akcie usporadúvať. Turnaj v Rakúsku bol iniciatívou tamojšej strany a musím zložiť poklonu Martinovi Čermákovi, ktorý na ponuku okamžite skočil a zápasy dohodol.

Momentálne neskladáme jeden tím, ale v podstate dva, pretože hneď po poľskej Vratislavi ideme s dvadsaťtrojkou do Valencie (na ME U23 skupiny B- pozn.red.). Očakávania sú podobné. Potrebujeme odohrať čo najviac ťažkých zápasov v oboch kategóriách. Výhodou je, že približne 60 % kádra je rovnakých, takže mladých hráčov neustále zapájame a dávame im priestor v seniorskom tíme. Od štartu na PBT si sľubujeme už konkrétne výsledky. Chceme sa naučiť hrať ťažké zápasy a vyhrávať ich. Minulý rok sme skôr testovali a skúšali, kvôli čomu sme niektoré vyrovnané duely tesne prehrali. Tento rok už chceme mať v hlavách to, že ťažké zápasy vieme dotiahnuť do víťazného konca.

V realizačnom tíme sa objavilo niekoľko nových tvárí z Českej republiky. Prečo má slovenský národný tím v coaching staffu tak výrazné české zastúpenie a čo to týmu prináša?

(smiech) Áno, máme tam dosť Čechov. Celý môj princíp je postavený na tom, že ja sám som Slovák, s baseballom som na Slovensku začínal a hral som tam do roku 2004. Posledných 22 rokov však pôsobím v českých súťažiach. Nasávam tu informácie, prešiel som tu trénerské školy, programy pod hlavičkou MLB a vidím, ako skvele sa v Česku baseball robí. Mojou ambíciou je tieto skúsenosti vrátiť slovenskému baseballu. Chcem to však robiť bez akejkoľvek blahosklonnosti – Slovensko je stále moja krajina, mám iba slovenský pas a hľadám cesty, ako nášmu programu pomôcť čo najlepšie.

Obrovská výhoda českých kolegov v realizačnom tíme je tá, že sú úplne odstrihnutí od slovenských klubových príslušností. Vôbec ich nezaujíma, ako to u nás v zákulisí funguje, kto sa s kým momentálne nemusí alebo aká je história klubových sporov. Nomináciu a herný priestor staviame čisto na aktuálnej výkonnosti a na tom, ako daný hráč zapadá do mozaiky reprezentačného tímu. Chalani z Čiech vidia hráčov na ihrisku bez akýchkoľvek predsudkov, nepotrebujú poznať kontext a neriešia veci, ktoré s hrou nesúvisia. Je to nesmierne oslobodzujúce pre mňa i pre samotných hráčov. Bavíme sa iba o baseballe.

Slovenský tím prešiel od majstrovstiev Európy v roku 2021 obrovskou obmenou. Je vašou dlhodobou filozofiou radikálne omladenie a akýsi kompletný „rebuild“ reprezentácie?

Rozhodne. Keď som sa uchádzal o pozíciu manažéra po Brunovi – teda po našom úspechu v kvalifikácii a následnom hektickom šampionáte – vedel som, že tím musíme radikálne zmeniť. Trnava robí dlhodobo fantastickú prácu s mládežou, najmä v kategórii do 18 rokov. Keď sa na tých chalanov pozriem, dávajú tímu energiu a dravosť, ktorú starší hráči z rôznych osobných či kariérnych dôvodov už dávať nemohli.

V podstate z tej staršej generácie zostal v tíme stabilne iba Bruno. Občas sa objavil Ori, občas Saša Václavík, ale zvyšok tímu tvorí nová krv. Teraz sa síce do tímu vrátil Marek Červený, ale to je tým, že pre tím hľadám to najlepšie a herne sa nám momentálne typologicky hodí. Chceme, aby spolu hrali chlapci, ktorí v sebe nemajú tie staré, podivné klubové rivality z minulosti. Tie sa síce dajú ľudsky pochopiť, ale pre národný tím boli vždy škodlivé. Chceme stavať na generácii, z ktorej 60 % hráčov ešte môže hrať za dvadsaťtrojky. V nich je budúcnosť slovenského baseballu.

Pri slovenskom tíme sa v minulosti občas hovorilo o chýbajúcom profesionálnom prístupe. Darí sa vám meniť mentalitu hráčov, keď prídu na medzinárodný turnaj?

Je pravda, že keď som k tímu prišiel, v mnohých ohľadoch to herne i organizačne pripomínalo skôr baseballové deväťdesiate roky, ktoré sme zažili v Česku i na Slovensku. To muselo skončiť. Chceme, aby si chlapci vážili to, že obliekajú reprezentačný dres, a aby sa podľa toho správali. Samozrejme sú to dospelí ľudia, majú svoju prácu, svoje rodiny a my im berieme ich voľný čas. Nemôžeme im platiť profesionálne zmluvy, dostanú len stravu a ubytovanie v bežnom hoteli. O to ťažšie je nastaviť pravidlá – chcieť po nich, aby stopercentne počúvali, nepili pivo, chodili skoro spať a ráno boli stopercentne pripravení na ihrisku.

Pokiaľ tých chalanov nenadchnete pre spoločný cieľ a veľkú myšlienku, nemáte šancu uspieť. Nie som naivný, aby som si myslel, že sú všetci naprosto stopercentní a bezchybní, ale vidím, že sa to mení k lepšiemu. Hráči pochopili, čo je naším cieľom, a už ich nemusím zložito presviedčať o tom, že táto profesionálna cesta je jediná správna.

Každý úspešný európsky tím má svoju špecifickú hernú tvár. Akú tvár chcete vtlačiť slovenskému národnému tímu?

Nebudem nič narážať – najhoršie výsledky sme za mojich päť rokov pri tíme uhrali vtedy, keď sme začali na ihrisku pôsobiť prikrátko „profesorsky“. To nám vôbec nesvedčí a úprimne povedané, na takýto štýl baseballu herne nemáme. Akonáhle u nás prevládne pocit, že sme nad vecou, že je všetko v pohode a že teraz súpera naučíme, ako sa baseball hrá, skončí sa to katastrofou.

Chcem, aby sme boli neustále tými dravými nadšencami, ktorí majú skvelé baseballové myšlenie a sú perfektne fyzicky pripravení. Naši mladí chalani sú skvelí atléti, máme neskutočne rýchly a behavý tím. Potrebujeme im len vštepiť viac taktických a herných vedomostí. Chcem, aby nás baseballová Európa vnímala ako nebezpečného čierneho koňa. Tím, ktorý síce môže habt kvôli slabšej domácej lige rezervy v hernej rutine, ale ktorý hrá srdcom a bojuje o každý milimeter ihriska.

Zmieňovali ste úroveň slovenskej ligy. Hráči odohrajú málo kvalitných zápasov a hráčska základňa nie je veľká. Ako tento kľúčový problém riešiť do budúcnosti?

Je to obrovský problém. Vedie to k tomu, čo som u niektorých hráčov v minulosti sám pozoroval: na Slovensku vám stačí strašne málo k tomu, aby ste boli najlepší. Hráči potom rýchlo zaspia na vavrínoch a strácajú motiváciu sa zlepšovať. Pred dvoma rokmi som hovoril, že pre mňa bude najväčším úspechom slovenského baseballu moment, kedy budeme mať štyroch hráčov na amerických univerzitách. Musíme ísť českou cestou. Snažím sa prepojovať kontakty cez českých skautov, čo samozrejme vyžaduje obrovské nadšenie rodičov, pretože to musí niekto zafinancovať. Ale verím, že tie talenty máme. Aktuálne máme v USA Damona Atkinsona, to je však zatiaľ len jedna lastovička. Potrebujeme takých hráčov viac, aby sme ukázali ostatným, že to ide.

Slovenská liga skrátka momentálne nemá dobrú úroveň. Preto naše najlepšie kluby hľadajú súťaže v zahraničí. Jeden rok sme mali projekt, že by národný tím hral v Česku Prvú ligu, to sa bohužiaľ nedotiahlo. Aktuálne je však veľmi reálne otvorená otázka, že by naše najlepšie klubové tímy hrali rakúsku Bundesligu, čo je smer, ktorý by mohol slovenskému baseballu herne nesmierne pomôcť.

Za necelý mesiac vás čaká kľúčová kvalifikácia vo Vratislavi. Ako vyzerá vaša stratégia a koho považujete za najvážnejšieho súpera v boji o postup?

Na medzinárodných turnajoch tejto úrovne nikdy presne neviete, s akými posilami súperi dorazia. Vedeli sme, že keby sme hrali proti Írsku na ich pôde, budú mať súpisku plnú Američanov s írskymi pasmi. Tento rok mám správy, že sa im proces naturalizácie toľko nepodaril, ale uvidíme. Nórsko sme síce na poslednej kvalifikácii jednoznačne porazili, ale nemožno ich podceniť. Poliaci hrají doma, majú obrovskú divácku podporu a jasné postupové ambície, takže ich považujem za nášho najvážnejšieho súpera. Litva má zasa amerického kouča a pracuje na zámorských posilách. Očakávam, že najťažšia bitva bude práve s Poľskom. Pevne verím, že postúpime do finále a tam budeme úspešnejší.

K tímu by sa mal pripojiť tiež Jakub Ižold, dlhodobo najvýraznejšia osobnosť slovenskej reprezentácie. Aké zložité je zapracovať do tímu hráča, ktorý sa kvôli zámorskému programu nezúčastňuje domácej prípravy a jazdí v podstate len na kľúčové turnaje?

Jakub si za tie roky vybudoval na Slovensku také meno a rešpekt, že chalani v tíme bezvýhradne stoja za ním. Každý vie, ako veľmi nám môže pomôcť. V mojom prvom roku pri reprezentácii nám odhádzal fantastický turnaj v Belehrade. Minulý rok to síce bolo z jeho strany herne trochu slabšie, pretože už samozrejme nemladne (smiech) a nehrá v USA takú kompetitívnu súťaž, ale stále verím v jeho obrovský prínos. Priletí za nami už na kemp do rakúskeho Wiener Neustadtu tesne pred odletom, takže uvidíme, v akej bude forme, a nájdeme mu správnu rolu.

Úplne ho však nevidím v roli prvého štartéra turnaje. Na to je to skrátka príliš veľká neznáma a risk. Samozrejme s ním počítame do rotácie, jeho skúsenosti a mentalita na kopci sú neuveriteľné, ale pozíciu jednotky pre kľúčový zápas pravdepodobne zveríme niekomu inému.

Slovenská reprezentácia sa v minulých rokoch snažila oslovovať zámorských hráčov so slovenskými koreňmi. Pokračujete v tomto trende aj pre tento rok?

Áno, v širšom hľadáčiku máme aktuálne päť zahraničných hráčov s našimi koreňmi. Okrem Jakuba Ižolda, ktorý už má tiež americký pas, sme v Rakúsku skúšali jedného zaujímavého mladíka z Nórska. Jeho otec je Talian, matka Slovenka, narodil sa v Nemecku a žije v Nórsku (smiech). Je to atletický chalan, ktorý na sebe ale musí ešte veľa pracovať. Momentálne je na tréningovom kempe v USA a vyzerá veľmi nádejne.

Do Vratislavi a následne do Valencie s nami pôjde Clayton Hartje, ľavoruký pálkar a catcher, ktorý s nami hral už minulý rok na PBT. Je to skvelý chalan, obrovský srdciar a silový pálkar. Na pozícii catchera máme síce pretlak (smiech), takže tam bude alternovať, ale určite mu nájdeme miesto v poli, pretože jeho pálku v lineupu nutne potrebujeme. Na PBT hral v pravom poli a na druhej méte – síce tam nikdy predtým nestál, ale odohral to naprosto spoľahlivo.

V riešení bol tiež Lucas Schermann, ale ten dal bohužiaľ opäť prednosť svojej americkej univerzitnej kariére. Je to veľká škoda, pretože osemnásťročnú spojku jeho parametrov by sme hneď brali. Mali sme rozjednaného i Brandon Wittersa, nadhadzovača so skúsenosťami z organizácie Atlanty Braves, ktorého som chcel zapojiť do realizačného tímu ako pitching coache pre game management, ale dal prednosť rodinnej dovolenke. A náš rozpočet pochopiteľne neumožňuje takýchto ľudí preplácať.

Zaujímavosťou je, že sme komunikovali i s jedným nadhadzovačom zo slávneho zámorského tímu Savannah Bananas, ktorý má na Instagrame viac sledovateľov než česká a slovenská asociácia dohromady (smiech). Ten má slovenské korene, ale bohužiaľ musel ísť na operáciu s ramenom. Písal mi, že v septembri sa vráti „stronger than ever“, tak uvidíme v budúcnosti. Každopádne z domácich zdrojov musíme vybudovať i vlastnú trénerskú základňu, preto teraz intenzívne pracujeme s Michalom Puškárom, ktorému chceme predať kompletné know-how pre výchovu nadhadzovačov na Slovensku.

Podpoř nás za cenu jedné kávy! Nebo si kup náš merch!