Mojmír Jankovič: „…myslím si, že progres je viditeľný…“

Po piatkovom Večeru ocenení v Bratislave sme využili príležitosť a požiadali o rozhovor predsedu Slovenskej baseballovej federácie Mojmíra Jankoviča. Zaujímalo nás hlavne, jako slovenský baseball pokročil a kam SBF chce, aby v ďalších rokoch smeroval.

Mojmír, jako prosím vznikol nápad zorganizovať tento galavečer?

Nápad vznikol veľmi jednoducho. Kedysi Braňo Strečanský ako sekretár zaviedol tradíciu týchto večerov ocenení. Ale ona sa postupne tá tradícia vytratila. Hlavne ma to napadlo pri príležitosti osláv tridsiateho výročia vzniku federácie. Konzultoval som to s významnými baseballovými osobami na Slovensku a dovolil som si pozvať tých ľudí, čo tu boli. Najradšej by som pozval ešte ďalších, ale nie všetko sa podarí tak, ako človek chce. Aj tak som rád, že tu bolo toľko ľudí a úprimne verím, že sa dobre bavili.

Ty si na konci povedal, že chceš takýto galavečer organizovať každým rok, ale potom už viac zameraný na hráčov. Takže už máš teraz nejakú predstavu, ako by mohli vyzerať ďalšie Večery ocenení?

V hlave to mám. Veľmi rád by som bol, keby sa do toho teda zapojili aj kluby a poslali na ten večer ocenení rodičov so svojimi deťmi alebo aby deti, priviedli svojich rodičov. Aby videli, keď dostanú tie ocenenia individuálne alebo aj klubové. Väčšinou sa tie klubové poháre a medaile odovzdávajú na ihrisku po víťaznom finálovom zápase, ale tie individuálne ocenenie jako najlepší palkár, nahadzovač MVP finálovej série alebo celého ročníka, na to je priestor, aby sme to odovzdali tu.

Ty si vlastne celých tých 30 rokov prežil so slovenským baseballom. Jako by si zhodnotil jeho progres za tých 30 rokov?

Z môjho pohľadu neuveriteľne, ale musím povedať aj úprimne, že aj nedostatočne. Kvalitou sa slovenský baseball priblížil A-skupine, keď hovoríme Majstrovstiev Európy. Osobne si myslím, že by sme mali aj naviac a máme naviac, len nám chýba trošku väčšia zanietenosť, ako sme videli v Českej republike a v českých a moravských kluboch. To je to trošku vyšší level a bol by som rád, keby sme sa tam dostali, lebo nadšencov tu máme. Potrebujeme zvýšiť napríklad členskú základňu najmä u detí, ako som spomínal. A to by bola asi jediná a správna cesta, ako zlepšiť u nás baseball. Ale ešte raz k tej otázke. Myslím si, že ten progres je viditeľný za tých 30 rokov.

Z môjho pohľadu, predsa len už nebývam na Slovensku, ale zdá sa mi, že slovenský baseball sa viac menej drží len na  západnom Slovensku. Je pre teba teda jedným z krokov, ako prezident, dostať baseball i do ďalších oblastí Slovenska, myslím hlavne ten stred a východ.

Určite áno. V Košiciach máme družstvo, ale v Košiciach bola väčšia tradícia baseballu. Tradícia baseballu bola v Žiline, v Liptovskom Mikuláši atď. V Poprade, v Považskej Bystrici sa hrával istý čas, vo Zvolene. Tie družstvá boli, len postupne zanikali a tá enkláva tých baseballistov v tých najsilnejších mestách, ako je Trnava, Bratislava, možno že je aj vďaka tomu, že ľudia sem chodia za prácou a študenti za štúdiami. Takže tak, ako sa zase veľa dobrých slovenských hráčov presúva do Čiech, tak zase z toho východu a stredu sa bohužiaľ tí hráči posúvajú na západné Slovensko. Či sa nám to podarí, uvidíme, ale určite cieľ je taký, aby sme minimálne na strede a na východe mali 1, možno 2 družstvá v každom regióne.

Ďalší veľký problém slovenského baseballu je nedostatok ihrísk. Máte jako federácia nejaký projekt do ďalších rokov, ako zvýšiť minimálne počet aspoň ihrísk na Slovensku?

No máme, a to som veľmi rád, lebo máme ďalších ľudí, bývalých hráčov, ktorí sa postupne posúvajú do pozícii trénerov mládeže, hlavne tej U10 a U12. Mojím cieľom je do nejakých dvoch, troch rokov založiť kategóriu U9 a potom postupne U8, lebo si myslím, že to je správny krok. A títo ľudia, nadšenci zároveň s tým, že trénujú deti, tak sa snažia zároveň už aj rozmýšľať o tých ihriskách. Takže nejaké vízie sú. Chceme oveľa väčšiu spoluprácu s miestnymi časťami, ako keď to bolo kedysi. V súčasnosti sú aj starostovia,hlavne tých menších obcí okolo Bratislavy, veľmi náchylní pomôcť nám.

V Česku si dosť pochvaľujú, že turnaje jako FirstCup a SuperCup pomohli k rozvoju a k tomu, že tí mladí hráči zostali pri baseballe. Nehľadáte aj túto cestu, že by ste sa na Slovensku vybrali podobným smerom a organizovali i takéto podujatia, ktoré potom tým malým hráčom zostanú ako pekná spomienka a viac menej ich ukotvia pri baseballe na dlhšie?

Určite áno. Je to skvelá myšlienka. Len tým, že sme trošku menšia federácia, máme menej ľudí máme na organizáciu, tak nám to trvá dlhšie. Ale toto je naozaj skvelá myšlienka. Tento rok som sa zúčastnil SuperCupu v Hlubokej. To bolo niečo fantastické. To nie je turnaj, to je festival mladých hráčov a ich skvelých zručností.

Čo sa týka mužskej úrovne, tak sme iba raz postúpili na Majstrovstvá Európy. Tam sme sa bohužiaľ nedokázali udržať, ale chlapci tam odohrali veľmi pekné zápasy, jediné. Problémom vlastne bolo, že sme nedokázali veľmi dobre rozbehnuté zápasy dotiahnuť až do víťazného konca. Dá sa povedať teda, že môže to byť následkom toho, že slovenský baseball má málo skúsenosti s tým medzinárodným baseballom? A je nejaká vízia, akým spôsobom dať tým chlapcom šancu viac hrávať podobných medzinárodných zápasov, a turnajov?

Vízia je, ale neviem, či je tá šanca. Keby sa dalo, tak by som bol veľmi rád aj podporil cestovanie po svete, minimálne do tých Spojených štátov na Kubu alebo možno aj do ázijských krajín. Tam nás čaká ešte veľký kus práce, aby sme nadviazali komunikáciu s týmito krajinami, ktoré sú baseballovo naozaj silné, čo sa týka manažmentu zápasu. No nie je to vždy len o kvalite trénera, ale je to skôr o slovenskej mentalite. Keď sa nám zdá, že už je všetko vyhraté, tak vtedy sa ako keby opúšťame a nevieme veci dotiahnuť úplne do konca. Budem rád, keď sa v tomto mýlim. A ako sme to videli napríklad aj v tých víťazných zápasov proti Írom, tam sa nám to podarilo. Takže asi to závisí od toho, aký máme nastavený manažment zápasu, akí hráči sú a proste či sa nám aj darí. Z môjho hľadiska by sme mali popracovať tak isto výrazne aj na útoku a hlavne na odpaľovaní, lebo tam je trošku väcšia slabina, slovenského baseballu.

Český baseball, ale aj nemecký., či francúzsky sa vybrali cestou, že podporujú mladých hráčov, aby išli na školy v Amerike. Máte vy podobný program alebo pripravujete nejaký takýto program pre slovenské veľké nádeje, prospekty slovenského baseballu, aby mohli ísť hrať do týchto krajín alebo aspoň napríklad Do Českej republiky a podporiť ich trošku v tom baseballovom raste?

Program priamo nemáme, ale už sa tak deje. Zo Skalice sú dvaja veľmi dobrí hráči, ktorí hrávajú v súčasnosti za Třebíč. Študujú tam, takže majú tam vytvorené skvelé podmienky. Čo sa týka ostatných hráčov, hľadáme spôsob najprv, ako dostať baseball trošku viac na školy. Na to chceme použiť Baseball5, pretože problém je to, že o baseballe stále na Slovensku nikto nevie. Tam je asi v tejto chvíli naša najväčšia úloha. Spropagovať baseball aj vďaka Baseball5 a Olympijským hrám v roku2028. Myslím si, že keď sa takáto akcia, čo i len dostane na YouTube alebo na Facebook, tak k tomu môže veľmi dobre prispieť.

Takže chýba to povedomie. Máme jedného hráča, ktorý je veľmi blízko vstupu do Major League Baseball. Je ním Adam Macko. Je predpoklad, že už možno budúci rok by sa mohol dostať do MLB. Práve jeho osoba by vám mohla pomôcť k tomu, aby ste dokázali viac dostať baseball do médií a spropagovať ho.

Určite áno, len trošku by sme potrebovali aj podporu v kontakte s ním, pretože zatiaľ sa tie kontakty viac menej riešia cez jeho otca a manažéra a tam tie výsledky z našej strany nie sú úplne uspokojivé. Nehovorím, že ho zrovna chceme dotiahnuť ako reprezentanta, ale aspoň možno nejaké vyjadrenie jeho alebo nejaké príspevky na našu stránku by boli úplne skvelým počinom.