M. Jankovič: Prišli mladší a šikovní ľudia, ktorým nie je osud baseballu na Slovensku ľahostajný
Jednou z najvýraznějších osobností slovenského baseballu je nepochybne uznávaný rozhodca Mojmír Jankovič. Jeho kvality su známé ďaleko za hranicami Slovenska a i preto sme sa rozhodli mu položiť niekoľko otázok.
Mojímr vo svojej kariére odpískal mnoho zápasov na medzinárodných turnajoch. I preto ma zaujímalo, kam budú smerovať jeho kroky túto sezónu.
V júni budem pískať na Poháre šampiónov v Rotterdame a barážovú sériu o postup do elitnej A kategórie Majstrovstiev Európy. Tretia nominácia ma potešila najviac, pretože je to prestížny turnaj šiestich najlepších európskych tímov Super 6.
2) Ako ste sa vôbec na Slovensku dostal k baseballu a následne k rozhodovaniu zápasov?
Bolo to myslím v roku 1988. Prišiel som s kamarátmi na softbalový tréning a už som pri tom ostal.V roku 1990 sme na Slovensku prešli od softbalu k baseballu a vytvárali sme novú súťaž. Do nej sme potrebovali hráčov, trénerov, rozhodcov aj zapisovateľov. Tak sme sa dohodli, že kto chce hrať, musí urobiť pre spoločnú vec ešte niečo a vybrať si niektorú zo spomínaných činností. Ja som si vybral rozhodovanie. Po roku 1997, keď som ukončil aktívnu hráčsku kariéru, som ostal ako rozhodca, pretože som nemohol opustiť „moju lásku“, ktorou sa stal baseball.
3) V kariére ste pískal mnoho zápasov na Slovensku, v Česku alebo na medzinárodných turnajoch. Ktorý zápas z nich je však pre Vás ten naj?
Veľmi dobre si pamätám dva zápasy.
Prvým bolo finále Pražského baseballového týždňa pravdepodobne že v roku 2000. Bol som na domácej méte a vo finále sa stretol tím z USA a výber zahraničných hviezd českej ligy. Zápas bol veľmi vyrovnaný a skončil sa víťazstvom hráčov USA o jeden bod. Spolu s mojimi kolegami sme podali výborný výkon, čo ocenili oba finálové tímy.
Druhým bolo finále juniorských majstrovstiev Európy v španielskej Pamplone. Vtedajší šéf Technickej komisie a neskorší prezident CEB pán Jan Esselman mi dal dôveru a nasadil ma do finále na domácu métu. Myslím, že to bolo v roku 2004 alebo 2006, presne si to už nepamätám. Pre mňa bol tento zápas významný tým, že som dostal dôveru a dalo by sa povedať aj „pozvánku“ medzi top rozhodcov Európy.
4) Medzi Európskymi rozhodcami uz patríte medzi elitu. Vidíte za sebou dalších rozhodcov, ktorí by v budúcnosti mohli robiť dobré meno slovenskému baseballu?
Určite áno. Patria medzi nich moji dvaja kolegovia, ktorí robia veľmi dobrú prácu. No v súčasnosti prekonávame v slovenskom baseballe aj generačnú výmenu a potrebujeme pritiahnuť viac mladých talentov a to nielen rozhodcov, ale aj zapisovateľov a samozrejme v prvom rade hráčov.
5) Slovenský baseball aj napriek slabšiej hráčskej základni neustále stúpa vo svetovom rebríčku. Vďaka tomu, že pískate medzinárodné zápasy, tak mozete realne porovnat progres slovenskeho baseballu so zahranicnymi. Ako to teda vidíte z Vasej pozicie za metou?
Slovensko je malá krajina a má šikovných a talentovaných športovcov. A tak je to aj v baseballe. Ako všetci vieme tento šport na Slovensku nepatrí medzi top sledované športy. Máme však vlastnú súťaž hrávame medzinárodnú Interligu, turnaje a reprezentačné družstvá sa pravidelne zúčastňujú majstrovstiev Európy. Najsilnejšie „bašty“ baseballu sú historicky Bratislava a Trnava, no tímy sú aj v iných slovenských mestách. Slovensko v rámci svetového rebríčku stúpa – to je ovocie dlhodobej práce aj so žiakmi a kadetmi. Tam sú vždy rezervy. Širšia členská základňa a väčšia podpora z rôznych strán je to, čo aktuálne slovenský baseball potrebuje. V súčasnosti sa ale tvrdo pracuje na propagácii a zviditeľňovaní baseballu na Slovensku. Prišli mladší a šikovní ľudia, ktorým nie je osud baseballu na Slovensku ľahostajný.
Fotografie: archiv M. Jankoviča, Pavol Teslík
